S chovom terárijných zvierat som začal v roku 2010 keď som prišiel do Bratislavy za prácou z rodného mesta Poprad. Doma som bol stále v kontakte s faunou a flórou. Po príchode do väčšieho mesta mi to strašne chýbalo, a preto som hľadal niečo čo by mi to trochu priblížilo. Chodil som po všetkých chovproduktoch a stále dookola si obzeral všetky zvieratá ktoré mali vystavené.

      Mal som obrovskú dilemu čo si vybrať, keďže som býval s ďalšími dvoma chalanmi na byte tak som sa musel pozerať aj na ich pohodlie a komfort, aby som ich neobťažoval.

Psa som si nemohol dovoliť, lebo som pracoval ako čašník a tým pádom by som sa mu nevedel plnohodnotne venovať. Mačky aj keď som doma mal tak to nebolo to zviera, ktoré by som vyhľadával. Akváriové rybičky sú nádherne, ale potrebujú kyslík, filtre, svetlo a to už by trochu nás obmedzovalo v malom byte, kde sme mali málo miesta. Vtáčiky robia veľa kriku a neporiadku okolo klietky. Na hlodavce bol alergický jeden zo spolubývajúcich, tak tým pádom z toho celého my najlepšie vyšli terárijne zvieratá. Nepotrebujú až takú veľkú starostlivosť ako vyššie spomenuté. Stačí dodržať pár rád z terárijnej literatúry a chovanec prosperuje a darí sa mu.


Môj prvý chovanec bol škorpión Heterometrus peterssi. Keď som ho vlastnil už dlhšie tak som si viac a viac čítal v teraristických skupinách, fórach články o terárijných zvieratách. Pozeral viac inzercií na portáloch nato určených. Ďalšie zo zvierat čo sa mi zapáčilo bol Gekončík nočný  hlavne kvôli jeho farebným variáciám/mutáciám u chovateľoch, ale nakoniec som sním nezačal, lebo to bolo opäť ďalšie nočné zviera, ktoré by som mal, chcel som už niečo čo by bolo aktívne cez deň. Tak som sa rozhodoval medzí Agamou bradatou a Chameleónom Jemenským. Napokon vyhrala Agama bradatá, keďže som bol dosť časovo vyťažený a jej chov mi pripadal jednoduchší ako pri chameleónovi.         

 Moju prvú Agamu som si zaobstaral z chov-produktu v nákupnom centre na Einsteinovej v Bratislave, keďže som tam chodil dosť často a už som si vybudoval vzťah s predajcami, ktorý tam robili. Keď som mal už dosť načítane tak som si vybavil terárium, ktoré bolo vhodné na chov mláďaťa. Prvé terárium bolo menšie 60x40x40 pri apetíte, aký má agama o pár mesiacov som si musel zaobstarať väčšie 120x60x60, kde som presťahoval samčeka. Medzičasom som sa stretol s mojou životnou láskou, ktorá ma podporila v tom aby som zaobstaral aj chameleóna Jemenského, (mladú samičku) ku ktorej po čase pribudol aj samček. A ako to už býva zvykom, tak terárium po mladom samčekovi agamy bradatej neostalo dlho prázdne a zaobstaral som si ďalšie mláďatko agamy. To mláďa som si už kupoval od chovateľky zo stredného Slovenska, v tej dobe sa na dopravu dosť často využívali diaľkové autobusy. Keď som si bol mláďa prevziať na autobusovej stanici od šoféra tak som bol dosť prekvapený, zhrozený a zaskočený, keď ho vybral iba v plastovej krabičke z prázdneho batožinového priestoru, krabička bola úplne vzadu takže sa musel dosť po ňu nakláňať. Tá malá plastová krabička (ktorú poznáme ako nádobu napríklad na cvrčky alebo iný kŕmny hmyz), pravdepodobne precestovala celý batožinový priestor počas jazdy. Mláďatko bolo úplne vystresované a zároveň skrehnuté, bol chladný daždivý deň. V ten moment som si uvedomil, že to bolo prvý a posledný krát čo som využil takúto dopravu. Mláďa agamy krásne rástlo a čo čert nechcel bol to ďalší samec pre ktorého som si zariadil ďalšie väčšie terárium, lebo sa s prvým veľkým bili keď som ich dal spolu. Menšie terárium opäť ostalo prázdne, a tak som mal zase dôvod sa túlať po chov-produktoch po celom meste, kde som zase hľadal niečo ďalšie čo by som si zaobstaral. Pri návšteve jedného veľkého chov-produktu na Panónskej ceste som natrafil na samičku agamy, ktorá bola krásne červena tučnučká a dosť aktívna pritom ako si robila hniezdo, pri rozhovore s predajcami som sa ich pýtal čo tá samička robí keď tak nedvorne hrabe (samozrejme, že ja som vedel čo sa deje len som sa chcel uisť či to vedia aj oni) predajcovia nevedeli, prečo tak hrabe lebo ako to už niekedy býva tak v chov produktoch robia ľudia bez citu k zvieratám česť výnimkám, ktorí sú aj sami chovatelia niektorých zo zvierat, ktoré predávajú . Tak som neváhal ani minútu a hneď bola moja ďalšia do zbierky, hneď ten deň som začal zháňať potrebné veci na zriadenie podomácky zhotoveného inkubátora na Facebooku. Na príspevok ohľadom potrebných veci na inkubátor v terarístickej skupine sa mi hneď ozval dnes už veľmi dobrý kamarát a chovateľ z okresu NZ, kde mi začal hneď podávať potrebné informácie ako si postaviť jednoduchý inkubátor aby som úspešne mohol vajíčka odinkubováť. Keďže som si moc v tejto sfére neveril lebo som nemal žiadne skúsenosti, tak som si hneď objednal hotový inkubátor od komerčnej značky čo mi prišiel do dvoch dní počítal som stým, že ho hneď využijem aj pri chameleónoch keď sa zadarí. Takže nakoniec som si nevyrábal vlastný inkubátor. Agama mi pripravila nádielku 18 vajíčok po troch dňoch od kúpy, všetko som krásne stíhal. Počas toho ako sme si písali s už dobrým kamarátom, ja som sa ho pýtal na potrebné informácie ktoré mi dodávali silu a chuť sa ešte viac zaujímať o plazy. Pýtal som sa ho čo všetko má vo svojom chove. Vtedy sa mi zmienil o Pagekonóch riasnatých, ktoré sa mi hneď zapáčili, ale v tej dobe som si ich nemohol zaobstarať lebo sme riešili kúpu nového bytu a už vtedy sme s priateľkou bývali v jednoizbovom byte kde sme chovali už tri agamy, škorpióna a párik chameleónov. Popri tom všetkom som si začal čítať už aj o chove pagekonoch. Agamy sa mi podarilo úspešne odchovať z 18 vajec som mal 16mlaďat ktoré som z veľkej časti odpredal späť do sieti spomínaných chov-produktoch odkiaľ som mal samičku a prvého samca. Popri odchove agám som začal chovať šváby Blaptica dubia (šváb argentínsky). Tie som rozmnožoval vo vyšších množstvách, kde som si prenajal garáž na Prístavnej ulici v Bratislave. Šváby som aj úspešne odpredával, keďže som už spoznával viac chovateľov terárijných zvierat.

Po úspešnej kúpe trojizbového bytu mi už nič nebránilo v tom aby som si od kamaráta odkúpil prvé dve mlade samičky pagekoná riasnatého. Čim viac som sa o samičky staral, tým viac som sa zamiloval do ich povahy, rias okolo očí (mihalníc), a farebných variácii, ktoré momentálne boli dostupné na svetových trhoch. Počas počiatočného chovu som zistil že samičky uprednostňovali pri kŕmení cvrčky a kašičky Repashy, ktoré som si tiež zaobstaral. V Marci 2015 sa nám narodil prvý syn a už som to všetko časovo nestíhal, a musel som sa rozhodnúť čoho sa vzdám keďže som musel pracovať ešte viac ako doposiaľ, lebo som sa zrázu staral o trojčlennú rodinu. Ako prvé som ukončil úspešný chov švábov. Chameleónom sa moc u mňa nedarilo, tak som ich dal preč, postupne som sa vzdal aj škorpióna a agám. Popri tom všetko som hľadal samčeka pagekóna čo sa mi dosť dlhú dobu nedarilo lebo v tom období mali dosť veľký úpadok medzi chovateľmi. Môjho prvého samčeka som objavil náhodou na Burze vo Zvolene, kde sme bolí akurát na návšteve pri mojej svokre a spravili sme si prijemné popoludnie v kruhu rodiny. A tak mohol začať môj veľký chov týchto úchvatných stvorení. Samec bol od môjho známeho ktorý býva neďaleko v dedinke pri Zvolene. Ten samec bol fakt nádherný už dospelí, overený v chove.

A ako to býva zvykom tak sa mi chov vôbec nedaril, zhruba po pol roku čo boli samičky spolu zo samcom v teráriu tak som nemal žiadne vajíčko aj napriek tomu že bolo všetko tak ako malo byť. Bol som dosť z toho sklamaný. Samozrejme že s touto skúsenosťou som sa posťažoval kamarátovi od ktorého som mal samičky. Dohodli sme sa spoločne a vymenili sme si samcov. Ten odo mňa u kamaráta v chove odvádzal skvelú prácu tak ako sa ma, samčeka ktorého som dostal ja tak neváhal a hneď sa začal činiť, zhruba po mesiaci som mal prvé vajíčka. Chov sa mi stále nedaril vajíčka splesneli, prepadli sa, praskli, skúšal som viacero substrátov na inkubáciu, ale vždy to dopadlo rovnako, nedarilo sa mi vo vermikulite, perlite, piesku, rašeline skúšal som aj keramzit no proste nič mi nešlo nevedel som prísť nato kde robím chybu. Medzi časom som spoznal ďalšiu chovateľku z Bratislavy od ktorej som si kúpil ďalšiu mladú samičku a neurčene mláďa (oranžového tigra) z toho vyrástol krásny samček a ďalšia mlada samička dospela. Z tých neúspechov som bol stále sklamaný, lebo stále keď som sa niečo dočítal tak aj vo svetovej literatúre všetci to opisovali ako jednoduchý chov. Skoro v každom dostupnom článku som natrafil na jedno a to iste. Bolo to najviac skloňované meno Allen Repashy, ktorý vo svojej fabrike a zároveň vo svojom chove vyvíja krmiva a všetky doplnkové látky, ktoré sú určené nie len pre pagekonov. Žiadne s krmív neuzrie svetlo sveta kým nieje otestované na vlastných chovancoch. Nedalo mi to tak som sa rozhodol že si všetko od značky Repashy zaobstarám. A ako som pátral tak sa nedalo skoro nič zohnať. To ma zaujalo ešte viac a tak som dal návrh mojej žene, aby sme sa pustili do distribúcie Repashy na Slovensko v tej dobe bolo dostupných 38 produktov. Keď som sa začal zaujímať čo všetko k legálnemu predaju potrebujeme v EU a na Slovensku tak nám to dalo zabrať skoro trištvrte roka aby sme zvládli tú byrokraciu. Napokon sa nám to podarilo v Septembri 2016, kde som už mal všetky krmiva a doplnkové látky na Slovensku zhruba od Apríla, kde som ich mohol začať testovať v mojom chove. Predmetné látky sú dostupné v Našom E-shope repashy.sk

Na jar v roku 2016 som mal tri samičky a dvoch samcov. Vyskladal som si teda dve skupiny v jednej bol mladý tigrovaný samec a dve samice po neúspešnej predchádzajúcej sezóne, druha skupina bol dospelý samček a mlada samička. Takto vyskladané skupiny ma nenechali dlho čakať na svoje prvé úspechy. Už som mal krmiva Repashy, vitamíny a v neposlednom rade SuperHatch, otestované na vlastnej koži a počas prvej úspešnej sezóny sa mi podarilo odchovať od troch samíc a dvoch samcov okolo 40 mláďat.

Viac o ďalších postupoch sa dočítate v blogu na tejto stránke.